Obec Kráľovce-Krnišov sa nachádza v malebnom údolí na úpätí Štiavnických vrchov a je súčasťou CHKO (Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy) juhovýchodne od vrchu Sitno. Obec je bezprostredne obklopená záhradami, TTP (Trvalé trávne porasty) a lesmi.
Územie bolo osídlené už v dobe bronzovej o čom svedčí jeden z najstarších archeologických nálezov zvolenskej územnej oblasti z roku 1872. Všetky nájdené veci, veľmi vzácne predmety boli vyhotovené z bronzu. Dva sekeromlaty s kotúčovým tylom patria k unikátnym predmetom i v celoslovenskom meradle. K tomuto nálezu patrili tri kruhové ozdoby, nánožnice nosené na nohách a tri náramky štvoruholníkového prierezu. Tento hromadný nález je uschovaný v Národnom múzeu v Budapešti.
Obec Kráľovce-Krnišov vznikla zlúčením dvoch samostatných obcí. Kráľovce a Krnišov v roku 1964. Najstarší písomný dokument o existencii Krnišova je z roku 1266, kde sa uvádza pod menom Kukumsou a patril Pazmanovcom v Bzovíku, potom Koháryovcom a Coburgovcom na hrade Čabrad. Patril im aj kaštiel vo Sv. Antone. Názov Krnissov sa používal od roku 1808. Kráľovce v roku 1239 sa spomínajú ako Kirallyffya, ktoré najskôr patrili ku kráľovskému majetku, neskôr panstvu hradu Čabrad a v roku 1773 už ako Kráľovce Coburgovcom. Podľa záznamov kronikára 11. a 12 januára 1567 napadli Kráľovce i Krnišov Turci a spustošili ich.
Medzi najstaršie a najrozšírenejšie zamestnanie patrilo poľnohospodárstvo (roľníctvo, ovocinárstvo) a chov dobytka. Obec chovala obecné býky a stavby po ich chove sa postupne adoptovali na kultúrny dom a obecné humno. V obci boli miestni remeselníci a to: kováči , kamenári, kolesári. Patrili tam aj obuvníci, murári, stolári. Dodnes sa zachovali ich výrobky v podobe kovaných brán alebo kamenných šambrán s výzdobou plastickou alebo grafickou a na nich boli pripevnené železné okenice. Zachované sú i bohato vyrezávané štíty v podobe rastlinných ornamentov, kde v strede bola vyrezávaná ružica a pod vrchom kvet. Na niektorých existujúcich stavbách sú i kamenné tabuľky s vytesaným dátumom obnovy či výstavby. Domy č. 13, 21, 72, 65... Nezaháľali ani ženy. Temer každá domácnosť mala krosná kde si tkali plachty od vozových až po posteľné, ale aj na odev. Samozrejme tkali známe domáce “pokrovce“ .Vyšívanie v zimnom období tiež zamestnávalo ženy kde si zhotovovali výbavy pre svoje deti. Výšivky niesli akcent, prvky domácej, miestnej kultúry v tejto oblasti.
V obci , v osade Tepličky patriacej pod časť obce Krnišov, od roku 1893 začala pracovať parná píla založená sitnianskym panstvom. Spracúvalo sa tu bukové drevo na parkety. Na území bývalej píly sa dodnes nachádza betónový objekt, ktorého vnútorný priestor sa využíval na naparovanie bukového dreva. Dodnes v katastri obce funguje kameňolom s andezitovým kameňom, ktorého prosperita v súčastnej dobe nadobúda najväčšie rozmery počas jeho histórie. Vlastníkmi sú Kameňolomy SR, Minerál. Obidva subjekty poskytovali hlavne v minulosti zamestnanosť obyvateľstva z obce.
Architektúra v obci
Obec podľa hodnotenia odborníkov patrí spolu so susednou obcou Žibritov k obciam, kde sa zachovala pôvodná Hontianska architektúra zástavby dediny, obce. Zásluhu v úvodzovkách, má na tom hlavne stavebná uzávera v rokoch 70-80 tych, keď na úkor strediskových obcí v našom prípade Hontianskych Nemiec došlo k tomuto politickému rozhodnutiu vtedajšieho zriadenia. Výsledkom toho bol úbytok obyvateľstva od roku 1972 440 obyv. do roku 1995 na 190 obyv. Na druhej strane teda ostal zachovaný bez rušivých zásahov tzv. „Vrchný rad, ktorý má ambície na vyhlásenie pamiatkovej zóny súboru Doposiaľ k tomu nedošlo... V obci sú 4 domy so statusom kultúrnej pamiatky.
Obec má spracovanú Architektonickú štúdiu, ktorá podrobne zmapovala vývoj obce, aplikáciu všetkých prvkov zástavby za posledné storočie, čo do stavebných, stolárskych , kamenárskych, kováčskych . Slúži to ako pomôcka pri rekonštrukcii stavieb, ako bohatý námet využitia miestnych identických prvkov už v spomenutých oblastiach. Samozrejme s prihliadnutím na potreby dnešnej doby.
Významným zástavbovým prvkom sú i tzv. humná, ktoré mal takmer každý dom pýšiaci sa prívlastkom - gazdovský.
V obci sa nachádza evanjelický kostol v neogotickom slohu z r. 1794 a prestavaný bol v r. 1909 kedy obec zachvátil ničivý požiar. Zhoreli takmer skoro všetky krytiny, ktoré boli toho času z ražnej slamy tzv. šúbikov. Krytiny rodinných domov boli postupne škridlové eternitové a plechové. Posledná krytina slamená bola za tvrdú vymenená v roku 1964
V časti Krnišov sa nachádza zachovalá zvonica, dominanta tejto časti obce. Slúžila pre katolícku farnosť kde oproti nej sa nachádzal katolícky kostol. Toho času sú tam len kamenné ruiny a jeho múry boli do základu rozobrané v roku 1952.
Neďaleko obce sa nachádza lokalita „Pivničky“ kde sú zachované vínne pivnice v dnešnej dobe slúžiace ako pivnično - viničné - rekreačné zariadenia. Podľa dostupných prameňov boli to aj úkryty v čase tureckých nájazdov, ktorým sa nevyhla ani naša obec.
Zástavba obce, sa dá charakterizovať: v časti Kráľovce ako podoba trojuholníka a v časti Krnišov obdĺžnika, ktorá smerom na juh sa zbieha do jedného uhla. Rodinné domy staršieho dáta mali klasické členenie predná izba, čierna kuchyňa s krbom na pečenie chleba a zadná komôrka a potom maštaľ. Vedľa sa nachádzala sýpka .
Významné osobnosti: K popredným patril Samuel Stankoviansky (1907-1980) chemický inžinier absolvent chemickej fakulty v Prahe neskoršie univerzitný profesor na prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Okrem pedagogického prínosu mal podiel na výskume v rámci analytickej chémie čoho dôkazom sú množstvá odborných prác v tejto oblasti. V súčasnosti jeho meno nesie chemická priemyselná škola v Banskej Štiavnici .Vďaka nemu sa jeho bratia chýrny kováči dostali do povedomia ľudí širokého okolia v perfektnom oceľovaní sekier a toporov. V rokoch 1868 až 1878 pôsobil v obci katolícky kňaz Andrej Kmeť, zakladateľ slovenského múzejníctva, botanik, archeológ.
Významné pozoruhodnosti: Koháryho dub- (dub letný ) nachádza sa v katastri Krnišov. Jeho vek sa odhaduje cez 450 rokov. Má obvod kmeňa 650 cm. výška 25 m. Viaže sa k nemu legenda že v čase Koháryho panstva bol pre jeho veľkosť koruny zdrojom príjemného oddychu v čase poľovačiek a ostal mu príznačný názov po vlastníkovi.
V obci boli zachované donedávna stopy po drenážnom vodovode. Princíp spočíval v tom, že z výdatnej studne v chotári sa dreveným žľabom priviedla voda do obecnej studne v obci (hlavne v časti Kráľovce) a slúžila potom občanom v čase nedostatku vody čiže sucha. V obci sa nachádzajú obnovené dve vahadlové studne osadené na pôvodných miestach z minulosti
Spracoval: Ľubomír Slančík
