PRIDELENIE SYMBOLOV OBCE
Pridelenie symbolov patrí nepochybne k historickým medzníkom v existencii obce. Jej obyvatelia, žijúci rodáci ich vnímajú a treba dúfať, že aj budúce generácie ich budú vnímať ako identifikačné znaky, ktoré sú jedinečné a okrem ich zrakom vnímateľných znakov majú aj hodnotu, ktorá sa dá vnímať len srdcom.
Na základe žiadosti obce, ktorej podkladom bol návrh univerzitného profesora J. Nováka, heraldická komisia Ministerstva vnútra SR v máji v roku 2000 prerokovala návrh erbu a odporučila na prijatie obecným zastupiteľstvom a zapísanie do Heraldického registra Slovenskej republiky.
Obecné symboly boli slávnostne odhalené 23. 6. 2001 počas osláv 735. výročia prvej písomnej zmienky o obci.
Erb, pečať a vlajka tvoria trojicu základných symbolov obce. Na tvorbu každého z nich sa vzťahujú osobitné heraldické (náuka o erboch), vexilologické (náuka o vlajkách) a sigilografické (náuka o pečatiach) zákonitosti, pravidlá a zvyklosti.
Pôvodne samostatné obce Kráľovce aj Krnišov mali svoje osobitné obecné symboly a samostatne sa vyvíjali do roku 1964, kedy sa zlúčili do jednej obce s názvom Kráľovce-Krnišov. Spojením motívov Kráľoviec i Krnišova a ich heraldickou úpravou vznikol erb obce, ktorý je heraldicky správny a jedinečný.
Kráľovce používali vinohradnícky motív – vinohradnícky nožík a strapec hrozna a v roku 1829 používali pečatidlo s kruhopisom SIGILLUM COMMUNITATIS KRALOTZ neskoršie z roku 1886 s maďarským kruhopisom KRÁLOCZ KOZSÉG HIVATALOS PECSÉTJE.
Krnišov používal poľnohospodársky motív – na rozoranom poli postavený pluh, za ním z poľa vyrastajú tri klasy a pečatidlo z roku 1802 s kruhopisom SIGILLUM COMMUNITATIS KORMOSO s vyššie uvedeným motívom.
Erb obce vychádzajúci z historickej predlohy má túto podobu: v červenom štíte medzi strieborným obráteným vinohradníckym nožíkom a zlatým strapcom hrozna na striebornej dvojlistej stopke sú tri zlaté bezosté klasy na listnatých stopkách, vyrastajúcich spoza strieborného čeriesla zlatého, na čiernej pažiti stojaceho pluhu so zlatým kolieskom, hriadeľom a kľačami[SĽ1] a so strieborným položeným lemešom.
Vlajka pozostáva z deviatich pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej, bielej, žltej, červenej, čiernej, červenej, žltej, bielej a červenej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zastrihnutiami, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Pečať obce Kráľovce-Krnišov je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC KRÁĽOVCE-KRNIŠOV. Pečať má priemer 35 mm, čo je v súlade s domácimi zvyklosťami a predpismi o používaní pečiatok s obecnými symbolmi.
Zástava obce Kráľovce-Krnišov má podobnú kompozíciu ako obecná vlajka. Pomer jej strán však nie je záväzne stanovený, čo znamená, že zástava môže byť aj dlhšia. Zástava sa od vlajky odlišuje tým, že kým vlajka predstavuje voľný kus textilu, ktorý sa vztyčuje na stožiar pomocou lanka, zástava je vždy pevne spojená so žrďou, stožiarom alebo kratším rahnom (ak ide o koruhvu).
Krátka zástava obce Kráľovce-Krnišov je tiež pruhová, je však svojou dlhšou stranou pripojená k žrdi. Je vhodná najmä na hromadnú vlajkovú výzdobu obce.
Koruhva obce Kráľovce-Krnišov má podobu takmer štvorca, jej výška sa však v skutočnosti rovná (proporčne) výške erbu a šírka jeho šírke. Erbové znamenie je rozvinuté do celej plochy textilu.
Kombinovaná alebo tiež „veľká“ koruhva obce Kráľovce-Krnišov predstavuje spojenie koruhvy so znakovou zástavou, ktorá sa pridáva k priečnemu rahnu do hornej časti zástavy.
Štandarda starostu obce Kráľovce-Krnišov má medzi ostatnými symbolmi obce osobitné postavenie. Je vlajkou starostu, jedným z odznakov jeho úradu. Podobá sa znakovej zástave, je však doplnená o lem vo farbách obce. Rozdiel je tiež v tom, že kým znaková zástava môže byť zhotovená v mnohých exemplároch, štandarda existuje spravidla len v jednom vyhotovení a býva tiež zhotovená luxusnejšou technikou.
Od obecnej pečate možno odvodiť okrúhle pečiatky obce. Ich pečatné pole sa nelíši od obecnej pečate, no kruhopis sa mení podľa toho, či ide o pečiatku starostu, obecného zastupiteľstva alebo obecného úradu.
Významným medzníkom je rok 1999, kedy sa obec stala súčasťou Mikroregiónu Južné Sitno.
Mikroregión Južné Sitno je formou občianske združenie, ktoré tvorí 6 obcí: Baďan, Beluj, Kráľovce-Krnišov, Počúvadlo, Prenčov a Žibritov. Leží v území Štiavnických vrchov, s najvyšším vrchom Sitno (1 009 m n. m.). Rozloha jeho územia je 9 235 ha, má sídlo v obci Prenčov a predsedníčkou je Mgr. Alena Ciglanová.
Hlavným cieľom tohto združenia je chrániť národné, historické, kultúrne a duchovné dedičstvo. Pre združenie je dôležitá obnova tradičných hodnôt. Snaží sa o zachovanie tradičných remesiel, ľudových obyčajou, pôvodných krojov, piesní, nárečia, jedál a povestnej vidieckej srdečnosti. Stará sa aj o prírodu. Dbá o kvalitné životné prostredie, aby sme mali kde žiť, pracovať a oddychovať. Zabezpečuje pre obyvateľov školenia, a tak vzdelávaním a informovanosťou pomáha ľuďom zaujímať sa o veci verejné, riešiť spoločné problémy, podieľať sa na zveľaďovaní svojej obce, plánovať svoju budúcnosť. Takto prispieva k trvalo udržateľnému rozvoju našich obcí, k zvyšovaniu zamestnanosti, k vytváraniu občianskej spoločnosti. Združenie pracuje aj s deťmi a mládežou. Čas strávený s deťmi je investovaný do našej budúcnosti. Voľný čas detí je vyplnený hrami, športom, súťažami, výstavami, na ktorých sa vystavujú a predávajú výrobky, ktoré si sami zhotovili. Združeniu záleží rovnako na mladých aj na starých občanoch. Buduje vzťahy, aby každý, kto potrebuje pomoc, našiel ju vo svojej komunite. Veľmi významnou zložkou mikroregiónu sú poľnohospodárska pôda, bohaté lesy, vzácne historické a prírodné kvality územia, príťažlivé, zdravé a tiché prostredie a pracovití ľudia.
Zaujímavé sú chránené územia, ktoré sa nachádzajú na území mikroregiónu, ale aj v jeho okolí. Územie banskoštiavnického kraja je pre svoje historicko-kultúrne kvality zaradené do kultúrneho dedičstva UNESCO. Sú významnými turistickými atrakciami a pre návštevníkov sú ľahko dostupné peši, na bicykli, bežkách alebo autom. Sú to napríklad: Štiavnické vrchy, Holík, Koháryho dub, Jabloňovský Roháč, Krupinské bralce, Sixova stráň.
“Bavíme sa navzájom”
Projekt bol realizovaný v roku 1999, každá obec pripravila kultúrno-spoločenské podujatie aj pre ostatné obce.
Projekt načúvania
Išlo o projekt v roku 2000 uskutočnený formou komunitného prieskumu a v spolupráci s Vidieckou organizáciou pre komunitné aktivity (VOKA) Banská Bystrica. VOKA je sieťou členských organizácií a jednotlivcov zaoberajúcich sa rozvojom vidieka. Prostredníctvom programov sa posilňuje spoluúčasť občanov na plánovaní a živote na vidieku. Dôraz sa kladie na to, aby si obyvatelia svoje miestne problémy riešili sami za pomoci skúsených lídrov. V našej obci sa tento projekt stretol s pozitívnym ohlasom.
Hlavným cieľom bolo sformulovať smerovanie a vízie Mikroregiónu Južné Sitno v zmysle zásad Programu obnovy dediny. Medzi hlavné očakávania a predstavy obyvateľov mikroregiónu patrí rozvoj spoločenského a duchovného života, zvýšenie kvality životného prostredia, zvýšenie zamestnanosti a zvýšenie príťažlivosti obcí.
Vznikol s podporou Nadácie na podporu občianskych aktivít (NPOA), Nadácie otvorenej spoločnosti (NOS-OSF), obecných samospráv a iných sponzorov celkovo vo výške 595 000,- Sk.
Princípom práce programu je zapojenie občanov k verejnoprospešným aktivitám v obci a tvorbe miniprojektov.
Komunikačné centrum VIPA
Začiatok činnosti od septembra 2001.
Podsitnianske dni hojnosti
Prvý ročník sa konal v roku 2001, išlo o predstavenie tradičnej kultúry obcí mikroregiónu. Program sa skladal z 5 podujatí, konal sa vždy v inej obci, v období od mája do septembra. V posledných rokoch sa slávnosti konajú len v dvoch alebo troch obciach v období od júna do septembra.
Tematicky sú zamerané na tradičné spôsoby života obyvateľov na dedine v minulosti a cieľom je aktivizovať obyvateľov k dobrovoľníctvu a darcovstvu, výchove a úcte k tradíciám, rozvoj vidieckeho turizmu a úzkej spolupráci obcí navzájom. Majú jednotnú ideu, ale rôznu tematiku.
V obci Beluj: Drevo v rôznych podobách, Vítanie jari na dedine, Ľudové tradície a remeslá, kde hlavným mottom bolo Dedinka moja tichá, krásou a zvykmi opradená a Jánske zvyky.
V obci Baďan: Deň na furmanskom dvore, Odievanie v Honte, Senokosba, Žatva, Jarmok na husacom pľaci, Svadba na Baďane, Čo to za veselie.
V obci Kráľovce-Krnišov: Plody zeme, zakladanie úrody, Senokosba, Jar na dedine, Leto na dedine, Senokosba končí, leto začína.
V obci Počúvadlo: Senokosba.
V obci Prenčov: Sedliak son ja, ľúbin pole, vien robiť; Po zelenej trávičky, išiel Janík k Aničky; Z prenčovských truhlíc; Žatva, V Prenčove na rínku; Hontianske svadobné veselie.
V obci Žibritov: Senokosba, Plody zeme.
Pohodu a priateľskú atmosféru vytvárajú gazdovské dvory a celé podujatie sprevádza hudba a spev, ukážky tradičných jedál a nápojov spojené s ochutnávkou a degustáciou. Účastníci sa môžu zapojiť do súťaží a vyskúšať si výrobu tradičných remesiel.
Športové podujatia
Každoročne sa v jednotlivých obciach Mikroregiónu Južné Sitno konajú športové podujatia.
V obci Kráľovce-Krnišov volejbalový turnaj, v obci Počúvadlo stolnotenisový turnaj, v obci Prenčov minifutbal a v obci Žibritov nohejbalový turnaj.
Zaujímavým a mimoriadne obľúbeným podujatím, ktoré každoročne organizuje Mikroregión Južné Sitno, je nepochybne Rozprávková dedina, predtým Rozprávkový les. Ide o podujatie venované deťom k sviatku MDD a koná sa v obci Počúvadlo. Prvý ročník sa uskutočnil v roku 2008. Počas podujatia sa deti stretnú so svojimi obľúbenými rozprávkovými postavičkami, zasúťažia si v rôznych súťažiach, za ktoré získajú sladkú odmenu a tiež sú pre ne pripravené rôzne sprievodné atrakcie.
Dňa 8. 8. 2015 pri príležitosti 15. výročia vzniku Mikroregiónu Južné Sitno boli ocenení všetci občania, ktorí sa aktívne podieľali na činnostiach v mikroregióne .
Združenie vzniklo 05.09.2000 zakladajúcimi 13 obcami. Dudince, Hontianske Moravce, Lišov, Súdovce, Sudince, Terany, Domaníky, Hontianske Tesáre, Drážovce, Ladzany, Sebechleby, Hontianske Nemce, Kráľovce-Krnišov. Každá obec je vlastníkom podielu podľa výšky vkladu na jedného obyvateľa pri založení združenia. Náplňou činnosti je zber, zneškodňovanie, spracovanie, likvidácia odpadu a samotné skládkovanie od horeuvedených obcí, ale aj ostatných subjektov v regióne. Obec úzko spolupracuje pri tvorbe Programu odpadového hospodárstva so všetkým obcami v rámci združenia. Následne so samotnou likvidáciou separovaných zložiek odpadu .
Obec Kráľovce-Krnišov je aj súčasťou miestnej akčnej skupiny Zlatá cesta. Vznik Občianskeho združenia Zlatá cesta je výsledkom dlhoročnej spolupráce členov občianskych združení – Mikroregión Hontianka, Mikroregión Južné Sitno, Mikroregión Konkordia a združenia právnických osôb Región Sitno, ktoré sa usilujú o dosiahnutie regionálneho rozvoja s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj vidieckeho priestoru. Združuje 29 obcí a 2 mestá, ležiace v okresoch Banská Štiavnica a Krupina. Cieľom občianskeho združenia je zvýšiť kvalitu života vo vymedzenom území podľa jeho stanov, zlepšiť ekonomické príležitosti a sociálne podmienky vo všetkých oblastiach hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho, spoločenského, duchovného a športového života všetkých ekonomických a sociálnych skupín jeho obyvateľov. Občianske združenie sa v spolupráci s ostatnými subjektmi prostredníctvom svojich aktivít v uvedených oblastiach snaží prispievať k všestrannému rozvoju územia, k zvýšeniu jeho konkurencieschopnosti a životnej úrovne jeho obyvateľov, na základe dokonalej znalosti územia, jeho potrieb, podmienok, zdrojov a potenciálov.
Činnosť združenia je zameraná najmä na:
Samospráva obce od roku 1994
Funkčné obdobie 1994 – 1998
Starosta: Ľubomír Slančík
Poslanci obecného zastupiteľstva: Mária Adamovicová, Miroslava Balková, Pavel Ďurkovic – zástupca staro , Ján Forgáč, (náhradník Ján Futák), Milan Gonzor, Milan Hámorský, Ján Krivda, Štefan Kmeť, Ing. Ján Lupták
Funkčné obdobie 1998 – 2002
Starosta: Ľubomír Slančík
Poslanci obecného zastupiteľstva: Mária Adamovicová, Miroslava Balková, Anna Brzová, Pavel Ďurkovic - zástupca starostu , Ján Forgáč, Štefan Kmeť, Ing. Ján Lupták, Jozef Olšiak, Zdenko Šille
Funkčné obdobie 2002 – 2006
Starosta: Ľubomír Slančík
Poslanci obecného zastupiteľstva: Mária Adamovicová, Miroslava Balková, Pavel Ďurkovic, Štefan Kmeť, Zdenko Šille- zástupca starostu
Funkčné obdobie 2006 – 2010
Starosta: Ľubomír Slančík
Poslanci obecného zastupiteľstva: Mária Adamovicová, Miroslava Balková, Pavel Ďurkovic, Štefan Kmeť, Zdenko Šille - zástupca starostu
Funkčné obdobie 2010 – 2014
Starosta: Ľubomír Slančík
Poslanci obecného zastupiteľstva: Miroslava Balková, Ján Forgáč, Alena Petrášová, Ján Petróci, (náhradník Pavel Ďurkovic) Zdenko Šille - zástupca starostu
Funkčné obdobie od roku 2014
Starosta: Ľubomír Slančík, opätovne zvolený vo voľbách 15. novembra 2014, vo funkcii starostu je už šieste volebné obdobie
Poslanci obecného zastupiteľstva: Miroslava Balková, Ing. Peter Novák, Ing. Ján Olšiak, Alena Petrášová a Zdenko Šille, ktorý je zároveň zástupcom starostu.
Hlavnou kontrolórkou obce je Ing. Ľubica Arvayová.
Výkonným orgánom obecného zastupiteľstva a starostu obce je obecný úrad, ktorý zabezpečuje organizačné a administratívne práce.
Pracovníčkou obecného úradu je Zuzana Šilleová, ktorá vedie agendu daní, miezd, pokladne a má na starosti overovanie podpisov a listín. Agendu vykonáva doma.
Agendu účtovníctva vedie externá spoločnosť Livet plus s.r.o., Banská Bystrica.
Obecné zastupiteľstvo zriadilo komisie:
Komisiu pre ochranu verejného záujmu,
Komisiu pre vybavovanie sťažností a KOVP a
Komisiu pre kultúru, šport a prácu s mládežou.
Od roku 1993 až do súčasnosti je starostom obce Kráľovce-Krnišov Ľubomír Slančík. Počas jeho pôsobenia bolo zrealizovaných niekoľko nových projektov a zároveň boli dokončené aj začaté projekty ako napr. regulácie potoka v časti Krnišov, prekrytie potoka a jeho povrchová úprava, zatrávnenie a výsadba zelene v časti Kráľovce, výstavba všešportového ihriska v časti Krnišov, zavedenie vody do objektu obecného úradu, ako aj zavedenie vody k domu smútku a kúpa chladiaceho zariadenia do domu smútku.
Projekty boli realizované a financované z vlastných zdrojov, z národných zdrojov ako aj zo zdrojov ES.
V rámci Mikroregiónu Južné Sitno a s podporou Vidieckej organizácie pre komunitné aktivity Banská Bystrica sa naša obec zapojila v roku 2001 do Komunitného minigrantového programu, ktorého hlavnou myšlienkou bolo zapojiť obyvateľov do verejnoprospešných aktivít v obci. Bolo zrealizovaných 5 projektov:
Príjemné a pútavé prostredie – projekt predložili Zuzana Balková – vedúca projektu, Mária Adamovicová, Anna Boháčová, Viliam Jaraba a Ing. Elena Žuffová. Cieľom projektu bolo upraviť verejné priestranstvá vysadením okrasných kríkov a drevín, pred domom smútku a v ostatných častiach obce.
Poddášok živej vody a zvonica – predkladatelia Ján Babiak – vedúci projektu, Miroslava Balková, Viliam Jaraba a Ing. Elena Žuffová. Cieľom projektu je záchrana obidvoch stavieb, ktoré si zasluhujú našu pozornosť a sú v našej obci významné. Išlo o uzatvorenie zvonice a upravenie poddášku tak, aby bol funkčný a obyvatelia ho mohli používať.
Detský svet – predkladatelia Ján Petráš ml. – vedúci projektu, Viera Hámorská a Ján Martinovic. Cieľ – vytvoriť bezpečné prostredie pre deti, ktoré by ho mohli využívať vo svojom voľnom čase, zhotovenie preliezačiek, hojdačiek a pieskoviska.
Športová a kultúrno-spoločenská miestnosť – predložili – Marián Šušolík – vedúci projektu, Ján Forgáč ml., Milan Gonzor, Dagmar Hámorská, Ondrej Mrenica a Štefan Šušolík. Cieľom bolo upraviť miestnosť pre kultúrno-športové aktivity, napr. stolný tenis, aerobik a iné. Miestnosť sa nachádza v priestoroch kultúrneho domu v Kráľovciach. Súčasťou projektu bola aj rekonštrukcia sociálnych zariadení pri kultúrnom dome v Kráľovciach.
Oddychová lavička – projekt predložili – Ľubomír Slančík – vedúci projektu, Miroslava Balková, Ján Forgáč st., Zuzana Paľovicová a Ján Petróci. Cieľ – vybudovanie lavičiek a úprava okolia na verejných priestranstvách v obidvoch častiach obce.
Rekonštrukcia vstupných priestorov starého cintorína v časti Kráľovce
Projekt bol realizovaný v roku 2002 v rámci Programu obnovy dediny s dotáciou Ministerstva životného prostredia SR. Zároveň bola čiastočne opravená aj stará márnica.
V roku 2003 obec modernizovala verejné osvetlenie. Investícia bola financovaná Ministerstvom financií SR.
Rekonštrukcia vstupných priestorov kultúrneho domu v Kráľovciach a hlavnej sály kultúrneho domu
Projekt bola opäť podporený Ministerstvom financií SR a bol realizovaný v roku 2004 a 2007. Vstupný priestor sa uzatvoril, čím vznikla priestranná spojovacia chodba, pokryla sa dlažba, v hlavnej sále bol inštalovaný kazetový strop, osvetlenie, vykurovacie zariadenie a boli urobené nové omietky aj nová elektroinštalácia.
Čistenie odpadových vôd v obci PD a Návrat vody na verejné priestranstvá
V rámci Programu obnovy dediny boli zrealizované v rokoch 2006 a 2007.
Rekonštrukcia sociálnych zariadení pri obecnom úrade
Rekonštrukcia prebiehala v roku 2008 s dotáciou Ministerstva financií SR.
Projekt s najväčšou investíciou, podporený a financovaný v rámci Programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a EÚ. Samotný projekt bol podaný v roku 2007 až 2009, kedy bol aj schválený. Zároveň bolo potrebné vybaviť úver na skutočnú rekonštrukciu, nakoľko podobné príspevky je možné z príslušných inštitúcií prefinancovať až po skončení diela. Samotná rekonštrukcia začala v apríli 2010, všetky práce boli vykonávané dodávateľsky prostredníctvom spoločnosti, ktorá bola víťaznou vo verejnom obstarávaní tohto projektu. Samotné dielo bolo slávnostne odovzdané a skolaudované 13. 11. 2010. V zrekonštruovanom obecnom dome sú 3 miestnosti. Najväčšia miestnosť je situovaná v prednej časti domu, slúži na spolkovú činnosť, zariadenie tvoria stoly, stoličky, kuchynská linka a vykurovacie zariadenie. Druhá miestnosť je čiastočne zariadená starodávnym nábytkom a doplnkami, mala by sa stať tzv. ľudovou izbou a posledná miestnosť slúži ako knižnica a internetová miestnosť. V obecnom dome bolo vybudované aj sociálne zariadenie.
Rekonštrukcia bola finančne podporená Úradom vlády SR, premiérkou Ivetou Radičovou a prebiehala v roku 2012. Na dome smútku boli obnovené: vonkajšia aj vnútorná omietka, osvetlenie, vstupné dvere, v pomocných miestnostiach pri dome smútku boli vymenené staré okná za nové plastové. Zároveň bolo upravené okolie domu smútku výsadbou kvetov a kríkov, bolo urobené nové oplotenie cintorína.
V rámci Programu rozvoja vidieka SR boli v rokoch 2013 a 2014 uskutočnené aj tieto projekty:
Detské ihrisko, autobusová zastávka a tržnice v obci
Detské ihrisko bolo zmodernizované, boli osadené nové preliezačky z dreva s plastovými šmykľavkami, obnovilo sa pieskovisko a nechýbalo ani nové oplotenie. V obidvoch častiach obce boli vybudované tržnice z dreva, tak aby zapadli do vidieckeho prostredia obce. V podobnom štýle bola zrekonštruovaná aj autobusová zastávka v Prievorinách.
Zóny pokoja a oddychu – rekonštrukcia a modernizácia verejných priestranstiev
Jedna rekonštrukcia prebiehala v časti Kráľovce, pred evanjelickým kostolom a. v., kde bolo čiastočne zrušené oplotenie kostola, boli položené rôzne druhy dlažby a kameňov, čím vznikol úplne nový priestor, a tým sa zmenil aj celkový dizajn tejto časti obce. Zároveň boli vysadené nové stromy a osadené lavičky.
Druhá rekonštrukcia prebiehala v časti Krnišov za obecným domom, kde sa vybudovala oddychová zóna v podobe tzv. murovaného altánku, doplnená kvetinovou výsadbou.
Ostatné rekonštrukcie a modernizácie
S podporou Ministerstva financií SR boli v roku 2014 na budove obecného úradu, zasadačke obecného úradu, ako aj v kultúrnom dome vymenené staré nevyhovujúce okná za nové plastové, najmä z dôvodu zateplenia.
V roku 2015 bol opravený miestny rozhlas, stará ústredňa sa vymenila za novú, bezdrôtovo sa ozvučilo všešportové ihrisko a bol zavedený vysokorýchlostný internet v obci.
V roku 2016 boli na niektorých úsekoch v obci vybudované nové spevnené cesty.
Zriadenie prvej internetovej stránky našej obce
Jednou z aktivít, ktorá slúži na prezentáciu našej obce, bolo vytvorenie prvej internetovej stránky v roku 2001, na ktorej nájdete základné informácie o obci. http://www.tourist-channel.sk/obce/index.php3?lang=SK&pc=114#atr451
Jej tvorcom je Ing. Ján Ďurkovic z Bratislavy, miestny rodák.
730. výročie prvej písomnej zmienky o obci
15. júna 1996 sa konali oslavy 730. výročia prvej písomnej zmienky o obci, ktoré sa začali slávnostnými službami Božími v evanjelickom a. v. kostole. Hlavným kazateľom bol Mgr. Ivan Osuský, v tom období biskup západného dištriktu ECAV. Program potom pokračoval na novovybudovanom všešportovom ihrisku v časti Krnišov. Na oslavy boli pozvaní okrem obyvateľov obce a hostí aj rodáci, ktorým boli odovzdané spomienkové predmety. Nasledoval kultúrny program, vystúpil folklórny súbor Dobrona z Dobrej Nivy a folklórny súbor Spievanky z Banskej Bystrice. V rámci osláv bola predstavená knižočka o obci (prvé vydanie), ktorej autormi sú PhDr. Pavol Kuka, CSc. a Ján Lukáč, miestny rodák a graficky ju upravil tiež miestny rodák Ing. Ján Ďurkovic.
1. júla 2000 sa uskutočnil odborný seminár s názvom Ľudia a krajina Južného Sitna, ktorý organizovala obec Kráľovce-Krnišov v spolupráci s Výborom na ochranu životného prostredia pre život pri ECAV na Slovensku a Agentúrou životného prostredia Banská Bystrica. Seminár začal slávnostnými službami Božími v evanjelickom a.v. kostole v Kráľovciach, hlavným kazateľom bol ThDr. Ján Dubíny, predseda Výboru na ochranu životného prostredia pre život pri ECAV na Slovensku, ktorý bol aj hlavným iniciátorom tohto podujatia. Medzi prednášajúcimi bola aj riaditeľka Slovenskej agentúry životného prostredia Ing. arch. Anna Kršáková a Ing. Ján Babinský. Na seminári sa rozoberali témy: cirkev a Európska únia, plánovanie a Európska únia, poľnohospodárstvo a Európska únia, predstavy a plány Mikroregiónu Južné Sitno. Seminára sa zúčastnili naši občania, ako aj občania Mikroregiónu Južné Sitno.
23. júna 2001 – oslavy 735. výročia prvej písomnej zmienky o obci Kráľovce-Krnišov, spojené so slávnostným odhalením obecných symbolov – erbu, vlajky a pečate. Oslavy začali opäť slávnostnými službami Božími v evanjelickom a. v. kostole v Kráľovciach, kazateľom slova Božieho bol Mgr. Milan Šimko. Slávnostnú listinu o registrácii symbolov obce do Heraldického registra Slovenskej republiky prečítal Mgr. Mikuláš Čelko, zástupca Heraldickej komisie pri Ministerstve vnútra Slovenskej republiky a riaditeľ Štátneho okresného archívu z Banskej Štiavnice. Účastníci osláv sa po službách Božích presunuli na všešportové ihrisko v časti Krnišov, na čele sprievodu išla mládež oblečená v domácom kroji a niesla symboly obce až k obecnému úradu. Program pokračoval príhovormi domácich aj hostí, vystúpením folklórnej skupiny Hont z Krupiny s ľudovou hudbou Kopaničiar a ľudovej hudby z Domaník pod vedeným rodáka Františka Baláža a vyvrcholil Jánskou zábavou.
29. september 2001 – Podsitnianske dni hojnosti s názvom Plody zeme, zakladanie úrody. Podujatie sa uskutočnilo v lokalite Pivničky. Hlavným organizátorom boli starosta a poslanci OZ, ich rodinní príslušníci a v neposlednom rade všetci obyvatelia, ktorí podali pomocnú ruku, poskytli priestory, t. j. svoje chyžky a pivnice, potrebné náradie, rôzne dekorácie a rozmanité plody zo záhrad, ktoré sami dopestovali. Zároveň prezentovali aj tradičné remeslá a zvyky, ktoré súviseli s vyššie spomínanou tematikou – zapletanie cibule do vencov, lúpanie bôbu, pradenie, varenie slivkového lekváru v kotle, spracovanie hrozna a výroba vína, výstava liečivých bylín. Poľovnícke združenie Chyžište predviedlo tzv. výrad zveri, ktorý sa zvykne robiť na záver lovu. O dobrú zábavu sa postarala ľudová kapela a miestny občan Mário Murín, ktorý za harmonikového sprievodu svojej mamy Martiny Murínovej, zaspieval niekoľko piesní. Súčasťou podujatia bol Šikovný mikroregión. Išlo o súťažné disciplíny ako napr. zabíjanie a lúpanie orechov na rýchlosť, moržovanie kukurice, zbieranie zemiakov, vyoranie najkrajšej brázdy a ťahanie vína tzv. tekvičkou. Zapojili sa občania jednotlivých obcí Mikroregiónu Južné Sitno, ako aj domáci občania, ktorí získali za svoju šikovnosť a rýchlosť prvé miesto.
13. 9. 2002 – vernisáž výstavy v rámci Dní národnej kultúry v Honte – Predstavujeme Vám obec Kráľovce-Krnišov v Múzeu A. Sládkoviča v Krupine. Výstavu organizovali Podpolianske osvetové stredisko Zvolen, Lesnícke a drevárske múzeum Zvolen a Múzeum A. Sládkoviča Krupina v spolupráci so starostom obce Ľ. Slančíkom a obecným zastupiteľstvom. V priestoroch Múzea A. Sládkoviča bola zriadená starožitná izba, zariadená starodávnym nábytkom a všetkými doplnkami, ktoré pochádzali z našej obce, z domácností našich obyvateľov, ktorí ich ochotne zapožičali, aby sa mohli prezentovať. Celkovú atmosféru dopĺňalo vystúpenie detskej folklórnej skupiny Vartášik z Krupiny a mládež z Kráľoviec-Krnišova, oblečená v miestnom kroji.
14. 9. 2002 – Podsitnianske dni hojnosti s názvom Plody zeme, zakladanie úrody. Úspešný prvý ročník PDH, ktorý sa konal v roku 2001 podnietil organizátorov, aby sa aj tento konal v lokalite Pivničky. Obyvatelia sa opäť aktívne zapojili. Nechýbali ukážky tradičných prác – rezanie kapusty a jej nakladanie do suda, varenie lekváru, vyrezávanie zubov do hrablí, tzv. štopanie husí. Nechýbala výstava plodov zeme a bohaté občerstvenie, ako aj ukážka výradu zveri a pasovanie najlepšieho strelca, ktoré prezentovalo Poľovnícke združenie Chyžište. Súčasťou bol znovu Šikovný Mikroregión ako aj súťaže jednotlivcov.
12. 6. 2004 – Podsitnianske dni hojnosti s názvom Senokosba. Tretí ročník PDH sa tentokrát uskutočnil v časti Krnišov, v priestoroch obecného úradu, na všešportovom ihrisku, ako aj na verejných priestranstvách obce. Pre účastníkov bola pripravená prehliadka tradičnej výroby sena – od kosenia trávy až po ukladanie sena na voz, výstava náradia, ktoré sa používa pri senokosbe. Spestrením podujatia bola výstava obrazov našej obce, ktoré maľoval a na výstavu zapožičal Ján Macko zo Svätého Antona, ktorý bol jedným z posledných miestnych učiteľov v obci. Nechýbala výstava ručných prác a výšiviek, súťaž Šikovný mikroregión a ďalšie sprievodné akcie.
12. 12. 2004 – vystúpenie a prezentácia starého zvyku „Chodenie s hviezdou“ na prehliadke betlehemských skupín v rámci detvianskeho Vianočného jarmoku, ktorý sa konal v Detve a vo Zvolene. Podujatie bolo pod záštitou Podpolianskeho osvetového strediska. Zúčastnili sa starosta obce Ľubomír Slančík, Ján Babiak, Pavel Ďurkovic, Ján Forgáč a Ján Krivda.
19. 5. 2007 – Podsitnianske dni hojnosti s názvom Jar na dedine. Po kratšej prestávke v rámci organizovania Podsitnianskych dní hojností dedina opäť ožila ich prípravami. Podujatie sa konalo v časti Krnišov. Pripravené boli výstavky zvierat – mláďat, poľovníckych trofejí a nechýbala ani výstava starodávnych ručných prác. Folklórne súbory a skupiny z Banskej Štiavnice, Hontianskych Nemiec, Prenčova a Sebechlieb prezentovali rôzne zvyky a obyčaje, ktorými dedina žila v období jari. Remeselníci ponúkali svoje výrobky z keramiky, prútia, dreva, predávali rôzne darčekové predmety. Nechýbali súťaže, rôzne atrakcie a zábava.
August 2008 – projekt Čerstvý vzduch v regiónoch podporený Európskou komisiou. S myšlienkou projektu prišli miestni chalupári, ktorí spojili skupinu mladých ľudí z rôznych častí Európy: Slovenska, Portugalska, Škótska, Španielska a Litvy. Hlavnou myšlienkou projektu bolo – vniesť čerstvý vzduch do regiónov, čiže vniesť čerstvý vzduch do myslenia a zlepšiť kvalitu života. Obecný úrad poskytol účastníkom ubytovanie v miestnom kultúrnom dome. Každodenné povinnosti si už vykonávali sami. Zároveň spoznávali miestne tradície a porovnávali rôzne spôsoby života v jednotlivých krajinách. Skupinka spracovala FAIR magazín, vydala CD a všetky aktivity zdokumentovala aj prostredníctvom fotografií.
20. 6. 2009 – Podsitnianske dni hojnosti s názvom Leto na dedine. V poradí deviaty ročník ľudového festivalu Podsitnianske dni hojnosti sa konal v časti Kráľovce. Organizátori za pomoci občanov pripravili ukážky rôznych prác, ktoré sa vykonávajú na dedine v lete, prehliadky domov, v ktorých je zachovaná hontianska architektúra až po bohatý kultúrny program, ktorý zabezpečili folklórne súbory Baďančanka z Baďana, Hont z Krupiny, Chyžišťan z Hontianskych Nemiec a Texasky z Banskej Štiavnice.
Leto 2009 Ecofriendly project (Eko-priateľský projekt) zameraný na environmentalistiku a životné prostredie. Neformálna skupina Dream a ďalší účastníci projektu z krajín Litva, Slovensko, Taliansko, Turecko a Španielsko opäť navštívili našu obec, aby sa venovali problematike životného prostredia na Slovensku a v ostatných krajinách.
Mládežnícka výmena účastníkov z krajín Slovensko, Rumunsko, Taliansko, Turecko a Španielsko pokračovala v našej obci už po tretíkrát. Hlavnou témou projektu boli konflikty, predchádzanie konfliktov a ich riešenie. Neformálna skupina Dream Team opäť vydala k predmetnému stretnutiu magazín.
30. 6. 2012 Podsitnianske dni hojnosti s názvom Senokosba končí, leto začína, sa konali tiež v časti Kráľovce, kde bol hlavný kultúrny program, vystúpenie folklórnych súborov a skupín z Podhoria, Podzámčoka, Prenčova, Sazdíc, o program pre deti sa postarala Jarmila Bathányová so svojím predstavením Roztancované tenisky. Nechýbali remeselníci so svojimi výrobkami, jazda na koňoch, bohaté občerstvenie. Súčasťou podujatia bola aj prehliadka novo zrekonštruovaného obecného domu a zvonice v časti Krnišov.
Každoročne opakujúcim sa podujatím je Posedenie s dôchodcami, ktoré organizuje obecný úrad v spolupráci s Komisiou pre kultúru, šport a prácu s mládežou v mesiaci december. Na podujatie sú pozvaní všetci dôchodcovia, ktorí majú 60 a viac rokov. Na začiatku sa im prihovorí starosta obce, potom nasleduje kultúrny program tvorený z básní, piesní a krátkeho divadelného predstavenia, ktoré si v posledných rokoch pripravuje mládež, hry na harmonike... Dôchodcom je podané občerstvenie a nákupné poukážky, resp. spomienkové darčeky.
Medzi tradičné podujatie opakujúce sa každý rok patrí aj Stavanie mája. Obecný úrad ho v spolupráci s Komisiou pre kultúru, šport a prácu s mládežou usporadúva v mesiaci máj na verejnom priestranstve v časti Krnišov za účasti obyvateľov obce, ale aj chalupárov. Ozdobiť máj pomáhajú deti a mládež. Pre všetkých je pripravené malé občerstvenie. Po úspešnom postavení mája si všetci spoločne zaspievajú za sprievodu harmoniky.
Všetky podujatia sú organizované nielen samosprávou obce, ale výdatne pomáhajú pri nich všetci obyvatelia obce, chalupári a ostatní priatelia obce. Svojou dobrosrdečnosťou, pohostinnosťou a pozitívnym prístupom vo veciach verejnýc, tak zviditeľňujú nielen seba, ale aj celú obec v tom najlepšom svetle.
Predsedom DHZ je Ing. Ján Olšiak, pred ním boli Zdenko Šille a Pavel Ďurkovic. Činnosť DHZ je v súčasnosti obmedzená, najmä z dôvodu ubúdajúceho počtu aktívnych členov. Zahŕňa len bežnú údržbu požiarnej zbrojnice, usporiadanie výročnej členskej schôdze a školenia, ktoré organizuje Okresný výbor dobrovoľnej požiarnej ochrany Krupina. V minulosti sa dobrovoľní hasiči zúčastňovali aj na obvodných súťažiach.
Základná organizácia Jednoty dôchodcov na Slovensku vznikla v obci na ustanovujúcej schôdzi 24. mája 2009.
Samotnému založeniu predchádzali mnohé rozhovory a stretnutia podpredsedu okresnej organizácie v Krupine Martina Pašku so starostom obce Ľubomírom Slančíkom. Za predsedníčku bola zvolená Zuzana Snopková. Zakladajúci členovia prejavili odhodlanie k aktívnej činnosti v prospech obce, ako aj na radosť a potešenie ich samotných.
Medzi hlavné ciele organizácie patrí obnova a udržovanie tradícií. Prvou z nich bolo a je oživenie a každoročné organizovanie zvyku „Chodenia s hviezdou“ na sviatok Troch kráľov. Napriek zrelému veku účinkujúcich ide o veľmi milé a očakávané stretnutie so spomínaním na „mladé časy“. Druhou, nie menej úspešnou a očakávanou akciou je obnovenie a udržiavanie tradície „Čistenie studničiek“ pri príležitosti sviatku Turíc.
Členovia organizácie sa celoročne starajú o verejné priestranstvo okolo Obecného domu, ktorý slúži aj ako miesto pre ich klubovú činnosť.
Mnohé schopnosti a zručnosti viacerých členov základnej organizácie sa úspešne uplatňujú a využívajú v rámci organizovaných akcií.
Urbárske pozemkové spoločenstvo Kráľovce
V súčasnosti hospodári na 160 ha. 34 vlastníkov má prerozdelených 369 podielov.
Urbárske pozemkové a pasienkové spoločenstvo Krnišov
Vlastnícke plochy majú prenajaté Lesy SR a Agrospol Hontianske Nemce, družstvo.
aj tak to bolo – rodáci spomínajú
Mgr. Milan Krivda, biskup ZD ECAV na Slovensku
Aj keď som sa narodil v nemocnici v Krupine, predsa len som vyrastal v Kráľovciach-Krnišove, a preto sa vždy hrdo hlásim k svojej rodnej obci. Každý každého tam dobre poznal. Ja som mal to šťastie, že som v sobotu roznášal noviny (oslovila ma ohľadom toho ešte žijúca bývalá poštová doručovateľka pani Hámorská), a tak som vedel veľmi dobre, kde kto býva – dokonca aj v Kráľovciach. Skoro každá rodina mala okrem priezviska aj prímenie – možno podľa toho, kto v tom dome býval pred pár desiatkami rokov. K nám sa volalo do „Benkov“, hoci starý otec mal priezvisko Greňo, prastarý Meľaga a praprastarý Kučera. Spomínali, že predtým tu býval Benko, a ten vraj nemal deti.
Vyrastal som spolu s bratom, rodičmi aj so starými rodičmi a tiež s prastarými rodičmi. Dobre sa na nich pamätám: ešte aj to, ako starký Meľaga ležal v posteli a zrazu sa vystrel, a tak ho Pán Boh povolal. Starká Meľagová zase bola dlhé roky chorá, a tak väčšinou ležala v posteli. My s bratom sme ju aj pokúšali a prevracali sme jej v Spevníku pesničky, keď spievala a modlila sa. Iste vedela piesne aj spamäti, lebo hneď na to prišla, tak bolo zle a nás aj hrešila.
Každý večer sme sa nahlas modlievali ešte v kraličtine: Pújdu spáti, Otče náš, Slávu, Verím v Boha a Desať Božích prikázaní. Hlavne starká Greňová nás učila aj nábožné piesne zo Spevníka. No spievali sme aj ľudové – ako sa hovorilo: „pochabé“. Brat Janko sa naučil hrať na harmonike – heligónke, a keď bola príležitosť, najmä v nedeľu poobede, tak sme si radi zaspievali.
Ja som chcel byť farárom už odmalička. Spomínali mi, že keď som mal také 3 – 4 roky a spýtali sa ma, čím chcem byť, tak som odpovedal: „Pánom farárom.“ Dokonca som sa na pána farára aj hral. Zhotovili sme si „oltár“ a ja som kázal a kamaráti ma počúvali, pričom jeden z nich bol kostolník, druhý zvonár a podobne. Do kostola som chodil veľmi rád. Pamätám sa na veľkú slávnosť, ktorá sa konala v chráme Božom za prítomnosti dôstojného pána generálneho biskupa Jána Michalka. Ten ma nakoniec v roku 1989 v chráme Božom v Prešove aj ordinoval za evanjelického kňaza.
Pred 20 rokmi sme mali 730. výročie od prvej písomnej zmienky o Kráľovciach-Krnišove a bolo to presne 15. júna 1996, keď sa konali slávnostné služby Božie za účasti môjho predchodcu v úrade dôstojného pána biskupa Ivana Osuského. Ja som vtedy liturgoval a práve som sa z milosti Božej dožil 30 rokov svojho časného života. Teraz ďakujem Trojjedinému Pánu Bohu za to, že z Jeho lásky a milosti som sa dožil 50 rokov a že naša obec oslavuje 750. výročie. Ďakujem Pánu Bohu za to, že som tu mohol vyrastať, že ma formovalo toto prostredie a ľudia, ktorí tu žili, pracovali, namáhali sa, a pritom verili v Toho, ktorý je naším Stvoriteľom, Vykupiteľom a Posvätiteľom. Často, keď sa modlím, myslím aj na mnohých, ktorí už nie sú medzi živými, ale verím, že sa raz s nimi stretnem v Božom kráľovstve.
Do budúcnosti by som prial všetkým a aj obci, aby tu vládlo porozumenie, láska, pokoj a aby Pán Boh požehnával tých, ktorí sem prichádzajú a tu žijú.
Moja spomienka je z detských rokov, z roku 1949. Dostalo sa mi tej cti, že som v kostole vítala aj s Jankom Triebušníkom pána biskupa Fedora Ruppeldta. Mala som pripravené toto privítanie:
Drahý náš pán biskup,
Naši oteckovia a starí oteckovia nám spomínali, že u nás poslednýkrát pán biskup bol skoro pred sto rokmi. Vtedy sa nedostane každým dietkam takej radosti, že môžu pozdraviť svojho arcipastiera, akej radosti sa dostalo nám. Už vtedy sme sa tešili na Vašu návštevu ako nám pán farár oznámili, že k nám prídete.
Ja vám sľubujem za všetky naše školské dietky, že budeme svoju evanjelickú cirkev milovať, náboženstvo sa radi učievať a budeme sa snažiť žiť tak ako nám káže žiť Pán náš Ježiš Kristus. Budeme vždy prosiť Pána Boha, aby vám dožičil zdravia múdro a dlho kormidlo našej cirkvi viesť, aby ona prekvitala, bola silnou a neohroženou zvestovateľkou večných právd evanjelia.
Týmto sľubom si Vás u nás srdečne pozdravujeme a vítame. Nech Pán požehná Vaše vchádzanie k nám.[MP15] [SĽ16]
Bol to pre nás nezabudnuteľný zážitok. Vraciam sa k nemu aj v starobe.
Mgr. Emília Remiarová, rod. Pavlovicová a Ing. Ján Remiar, Banská Bystrica
Miesto, kde sme sa narodili uvádzame ako svoje rodisko. Miesto, kde žijeme, je naše bydlisko. Rodný kraj, domovina moja, tieto pojmy inšpirovali mnohých poetov, pevcov, či hudobných skladateľov. Medzi nich radíme A. Sládkoviča, G. Dusíka, F. K. Veselého, K. Duchoňa a iných. Podmanivé tóny piesne v interpretácii K. Duchoňa pôsobia vždy emotívne.
Rodný môj kraj, zo všetkých najkrajší, si môjmu srdcu najdrahší, len teba mám.
Sny mladosti časom sa rozplynú, však k tebe lásku úprimnú, ja navždy mám.
Keď uzrieme svetlo sveta, do ktorého nás priviedli naši rodičia, neuvedomujeme si čas, ani miesto nášho ďalšieho žitia.
Mali sme to šťastie, že sme sa ocitli v malebnom kúte Slovenska, v dedinke pod Slným vrchom. Tu sme boli prijatí za dietky Božie, tu nám boli vštepované pravdy Starého i Nového zákona a potvrdili sme tu aj svoju krstnú zmluvu.
Pred päťdesiatimi rokmi sme si tu, pred Pánom Bohom, dali aj manželský sľub.
Čas nezastavíme, a tak pri každodenných pracovných a rodinných povinnostiach, spojených s výchovou našich troch synov, sme prekročili 70 rokov nášho života. Vynárajú sa spomienky na detstvo, študentské časy, na odchod z rodného kraja, na slzy rodičov,...
Lúčenia sú vždy bolestivé.
Krásne to vystihuje A. Sládkovič vo svojej hymnickej piesni
Hojže, Bože, jak to bolí,
keď sa junač roztratí
po tom šírom sveta poli
na chlebovej postati.
Každý svojou pošiel stranou
hnaný žitia nevôľou,
v osamelých sa havranov
zmenil kŕdeľ sokolov!
Väčšina našich rovesníkov sa roztratila v blízkom či vzdialenejšom okolí. Na rodný kraj, svoju domovinu, sme nezabudli. Zanechali sme tu svojich rodičov, starých rodičov, súrodencov, priateľov, a tak sa vždy s láskou a nostalgiou vraciame DOMOV.
Domov, do tejto každý rok krajšej dedinky, dýchajúcej pokojom, čistotou, obkolesenou krásnou prírodou.
Milí priatelia, všetci, ktorí tu žijete, prajeme Vám šťastný, spokojný život, naplnený láskou a vzájomným porozumením. Udržiavajte tradície tohto kraja a zapaľujte svetielka spolupatričnosti aj u Vašich detí.
Prosme spoločne „Dedičstvo otcov zachovaj nám Pane“
Ing. Ján Ďurkovic, Bratislava
Spomínať na svoje rodisko a život v ňom sa nedá inak, len že to bude osobné. Preto prosím cteného čitateľa, aby mi prepáčil, ak jeho prípadná skúsenosť a spomienky na časy či udalosti, ktoré tu uvediem sú iné, ako tie moje. Veď to ani inak byť zrejme nemôže.
Svoj život som začal vnímať cez život v domácnosti, ktorá bola v tom čase štvorgeneračná. So mnou nás bolo sedem a o dva roky, po narodení sestry, osem duší. Nič výnimočné v našej dedine, rovnako ako skutočnosť, že náš dom mal len dve „chyže“ a jeden pitvor. V stiesnenom prostredí som od malička počúval a registroval všetko, čo taký život v roľníckej domácnosti prinášal. Nie všetko bolo pekné. Napriek tomu to bolo pre mňa veľmi poučné. Za potrebné považujem spomenúť najmä to, že som počúval a neskôr aj spieval krásne pesničky. Tie z Evanjelického spevníka, lebo aj v našej domácnosti sa večer čo večer držala večerná pobožnosť s modlitbou a spievaním najmä večerných piesní, ale aj tie „pochabie“, ako sa označovali iné ako nábožné piesne. Piesne to boli a stále sú nádherné. Tak to bývalo aj v domácnostiach mojich vrstovníkov. Rád spomínam na to, keď som mal štyri roky a rodičia mi kúpili ako hračku „rozťahovanú“ harmoniku. Také označenie mala harmonika, ktorá mala mechy. Tá „moja“ mala štyri klapky, každá dva tóny, takže vlastne mala celú oktávu – osem „hlasov“ a dali sa na nej vylúdiť melódie piesní. No a ja čoby samouk som si vyhrával a pritom spieval. Táto udalosť pre mňa bola a je neoceniteľným darom, ktorý uchovávam doteraz.
Hlboko vrytá ostala mi spomienka na školu. Pamätám si, ako ma naši dávali do školy už štyri mesiace pred tým, ako som podľa rokov musel. Umožnil to vtedajší učiteľ Gregor Roško, čo moji rodičia využili. Do školy ma vodieval Janko Húroš – bol o päť rokov odo mňa starší a bol piatak. Starká ma vyšikovali pred ich dom, on ma chytil za ruku a ja som vedľa neho cupital do školy. Táto skúsenosť sa mi zišla potom, keď som začal chodiť do školy už povinne. Od začiatku som vedel „o čom to je“.
V tých rokoch, boli to roky päťdesiate, sa organizovali tzv. Ľudové kurzy ruštiny. Boli určené komukoľvek. Začali ich navštevovať viacerí chlapi z dediny, aj môj otec. Učili sa hlavne čítať a rozumieť textu, čiže slovíčka. Vyskytovali sa mnohé humorné situácie, keď si zamieňali písmená a vznikali tak „nové“ slová, napr. ruské slovo „MяCO“ (mäso) prečítal ako „MRCO“. Popri otcovi som sa učil ruštinu aj ja a v druhom ročníku som vedel čítať azbukou písané texty plynule.
Ďalším medzníkom v rámci školy bol nepochybne príchod učiteľa Jána Macku. Mal, na rozdiel od jeho predchodcu, odborné vzdelanie a pre našu dedinu dovtedy nezažité schopnosti – vedel hrať na klavíri, organe, harmonike, husliach a krásne maľoval. Naučil nás poznať noty a potom základy hry na husliach – boli sme traja: ja, Janko Kapustík a Julko Slávik. Založil a viedol detskú kapelu, ako už bolo skôr napísané. Režíroval divadlá, v ktorých sme my žiaci hrali. Maľoval napr. kulisy, ktoré sa využívali aj v rámci divadelných hier dospelých účinkujúcich. Maľoval obrazy z našej dediny. Veľkú časť z nich potom, už ako dôchodca vystavoval aj u nás v obci, v rámci akcie, o ktorej tu už bolo písané. Pre mňa osobne to bol mimoriadny človek a ostal takým doteraz. Okrem už uvedeného som mal možnosť naučiť sa základom kreslenia. Naviac, prebudil vo mne záujem o matematiku – už v piatej triede nás učil pracovať so zápornými číslami.
Ak by som mal zhrnúť svoje spomienky do niekoľkých myšlienok, povedal by som asi toto:
Život pred 70 rokmi nebol ľahký, materiálnych statkov sme veľa nemali, sladilo sa málo, pomaranče sme ako deti dostali možno dva razy do roka – na Mikuláša a na Veľkú noc, banány asi vôbec nie, oblečenie sa posúvalo zo staršieho mladšiemu, nehanbil som sa nosiť kabát so zaplátanými lakťami, spávali sme na jednej posteli dvaja a iné, dnes nepredstaviteľné obmedzenia sme museli pretrpieť. Ale tým, že ľudia – v rodine, domácnosti, cirkvi, obci, regióne žili družne, vzájomne si pomáhali, spoločne sa tešili aj trúchlili, dokázali prekonať aj tie najťažšie prekážky. A čo je mimoriadne významné, prirodzeným spôsobom do života prichádzali deti, nová generácia, ktorá sa celkom neformálne učila žiť, učila sa ctiť starších, nie len svojich predkov, ako deti sme sa najprv učili slušne pozdraviť, ako sa u nás vravievalo „pokloniť sa“ a za všetko sa poďakovať, učili sme sa vážiť si prácu a najmä jej produkty. Učili sme sa žiť skromne, ale za to veselo a hrdo. Kiež by sa ešte v budúcnosti podarilo vytvoriť a realizovať „projekt“ spoločnosti, kde by ľudia medzi sebou hovorili osobne, nie cez mobily, skypy, či iné „vymoženosti“ doby, aby počúvali ľudské slová či už ako text, alebo ako pesničky nie cez reproduktory, ale priamo, aby si deti, ale aj dospelí mohli „siahnuť“ na živého tvora nielen v ZOO, aby si mohli naboso pobehať po tráve, aby sa mohli prechádzať v lese, aby sa jednoducho vrátili k sebe, k prírode, k tomu základu života. Bolo by to naozaj krásne, môžete mi veriť, ja som v takom prostredí žil.
